Sviatosť birmovania
O zaradenie do prípravy na prijatie tejto sviatosti v našej farnosti môže požiadať každý, kto ju ešte neprijal a je už v deviatej triede základnej školy. Prihlásiť sa treba na farskom úrade alebo v Cirkevnom centre počas určených dní.
Dlžka prípravy je priamo závislá od osobného žiadateľa. Nemožno dopredu povedať, ktorý birmovanec kedy prijme túto sviatosť, aj keď je stanovená 2- ročná príprava . Odôvodňujeme to vážnosťou tohto životného okamihu, veku a doby v ktorej prežívame svoje kresťanstvo. Táto doba kladie stále väčšie nároky na to, aby každý Ježišov učeník vedel a bol schopný zdôvodniť nádej, ktorú má jedine v Kristovi.
Kto má prijať túto sviatosť?
Kan 889-§ 1: Prijať birmovanie je schopný každý a jedine pokrstený, ktorý ešte nie je birmovaný.
Kan 889-§ 2: Aby niekto mimo nebezpečenstva smrti dovolene prijal birmovanie, vyžaduje sa, aby ak je schopný používať rozum, bol vhodne poučený, riadne disponovaný a vedel obnoviť krstné sľudy.
Kan. 890: Veriaci sú povinní túto sviatosť prijať v pravom čase; rodičia, duchovní pastieri sa majú starať, aby veriaci boli na jej prijatie riadne vyučení a v príhodnom čase k nej pristúpili.
Birmovné meno
Pri krste každý z nás dostal okrem krstného mena aj svojho nebeského patróna, orodovníka, pomocníka. Vybrali nám ho naši rodičia. Pri birmovke si my sami máme vybrať jedného takéhoto ochrancu, priateľa spomedzi svätých, teda tých ľudí, ktorí žili krásnym, príkladným životom tu na zemi a zomreli v priateľstve s Bohom a ich život bol natoľko príkladný, že Cirkev ich vyhlásila za svätých. Sú pre nás vzorom.
Podľa tohto svätého, ktorého si vyberieš, by si mal mať aj svoje birmovné meno. Týmto menom Ťa osloví biskup, keď Ti bude udeľovať sviatosť birmovania.
Tvoja úloha spočíva v tom, že si vyberieš nového nebeského patróna, vyhľadáš o ňom nejaké údaje (Literatúra, internet, rozhovor so staršími ľuďmi…). Napíšeš na list formátu A4 alebo A5 pár viet o tomto svojom patrónovi, ktorého si si vybral/a.
Pomôcka: www.zivotopisysvatych.sk
Birmovný rodič
Je čas, aby si vo svojom okolí našiel človeka, ktorý by Ti bol vzorom správneho konania, s ktorým by si sa mohol dôverne poradiť, ktorý by Ti pomáhal na ceste k zrelému kresťanstvu. Máš si nájsť birmovného rodiča.
Birmovný rodič by mal byť človek, ktorého si vážiš, ktorému dôveruješ. Birmovný rodič nie je len na to, aby Ťa pri udelení sviatosti predstavil biskupovi a potom Ti dával darček na Vianoce a meniny. Birmovný rodič bude preto držať pri udeľovaní sviatosti pravú ruku na Tvojom ramene, aby tým naznačil, že Ťa prijíma za svojho chránenca, priateľa, že s tebou vstupuje do príbuzenského vzťahu, že Ti chce ochotnou rukou pomáhať, že chce byť Tvojou oporou, priateľom, radcom.
Preto je najlepšie, keď si svojho birmovného rodiča k birmovke vyhľadáš sám. Vyberaj s takého, ktorý by mohol plniť, čo od neho Cirkev žiada: aby ti bol dobrým vzorom a radcom a priateľom v čase dospievania a dozrievania.
Birmovný rodič musí spĺňať tieto podmienky:
- musí to byť katolík,
- musí byť pobirmovaný,
- ak je sobášený, musí mať katolícky sobáš a nemôže byť rozvedený,
- musí byť schopný plniť úlohu birmovného rodiča a musí mať úmysel plniť túto úlohu,
- musí viesť život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať (t.zn. plní si najzákladnejšie povinnosti: pravidelne chodí na sv. omšu v nedeľu a prikázaný sviatok, pravidelne sa spovedá – aspoň raz za rok, kresťanský vychováva deti, vedie príkladný život v rodine i v spoločnosti. Nemôže to byť napr. alkoholik, alebo taký, čo navštevuje pochybné podniky, alebo ten, kto škaredo nadáva, kto má výhrady voči učeniu Cirkvi, kto nadáva na Cirkev, kto nie je príkladom vo farnosti, medzi susedmi, v práci…),
- môže to byť Tvoj krstný rodič, ale iba vtedy, ak si vzorne plní hore uvedené povinnosti,
- tvoj birmovný rodič by nemal byť príliš mladý – má mať skúsenosti. Nemal by byť príliš starý – má Ti pomáhať celý život. Nemal by bývať ďaleko – má Ti pomáhať v príprave na birmovku, má Ti byť poruke,
- mal by to byť niekto, za koho sa nebudeš hanbiť a kto sa nebude hanbiť za Teba
Dobre si teda rozmyslí, koho požiadaš, aby sa stal Tvojím birmovným rodičom. Vyber si dobre!. Ak si nevieš sám rady, popros o radu rodičov alebo kňaza.
Program Vyvolený
V Programe Vyvolený vystupuje dvanásť inšpiratívnych amerických rečníkov, ktorí vysvetľujú základné pravdy katolíckej viery. Pri vysvetľovaní sa presúvajú od Times Square v New Yorku až po Námestie svätého Petra vo Vatikáne. Jednotlivé kapitoly sú pripravené tak, aby upútali pozornosť mladých ľudí a predstavili im vieru novým a nečakaným spôsobom – od zoskoku padákom z lietadla až po návštevu rímskych akvaduktov.
Videá tvoria len jednu zložku uceleného súboru katechéz. Videá, metodicky prepracovaná kniha pre kandidátov na birmovanie a prehľadná príručka pre vedúcich malých skupiniek (animátorov), rodičov a birmovných rodičov napomáhajú jedinému cieľu – priviesť mladých ľudí k stretnutiu s Ježišom Kristom a rozhodnutiu stať sa jeho učeníkmi. Program Vyvolený hovorí jazykom súčasných mladých. Bol zostavený tak, aby ich oslovil aj napriek kultúrnemu zmätku relativizmu a materializmu dnešnej doby. Hoci mnohé programy veľmi precízne predkladajú pravdy viery, len málo z nich sa dokáže dotknúť sŕdc a myslí mladých ľudí na intelektuálnej, emocionálnej a duchovnej rovine tak, ako Program Vyvolený
Čím je osobitný Program Vyvolený?
- Predstavenie katolíckej viery mladým ľuďom spôsobom, ktorý udrží ich pozornosť pri príprave na prijatie sviatosti birmovania.
- Obsahuje prostriedky a materiály potrebné k formovaniu mladých sŕdc na Kristových učeníkov a tak ovplyvňovať rodiny, farnosti a Cirkev.
- Pozostáva z videí, pracovných zošitov a práce v malej skupinke.
- Vytvorený nielen pre mladých, ale aj starostlivo pripravený s ohľadom na kňazov, učiteľov a koordinátorov.
- Pozostáva z dvadsiatich štyroch kapitol, ktoré kandidátom na birmovanie poskytujú intelektuálnu a duchovnú prípravu na prijatie sviatosti birmovania a celoživotné nasledovanie Ježiša Krista.
- Od iných programov dostupných v Cirkvi sa líši tým, že od samotného začiatku zapája do prípravy na birmovanie aj rodičov a birmovného rodiča kandidáta na birmovanie.
- Natáčané na viac ako päťdesiatich miestach v Spojených štátoch a po celom svete, účinkuje štrnásť popredných odborníkov na mládež v súčasnej Cirkvi v USA.
Doplňujúce informácie o sviatosti birmovania na základe KKC
Do každej farnosti prichádza O. biskup, aby udelil sviatosť birmovania. Vtedy oproti seba stoja dve osoby. Jedna z nich je biskup – nástupca apoštolov, pastier miestnej Cirkvi a druhá je birmovanec – pokrstený, mladý človek. To, čo ich spája je Cirkev – spoločenstvo veriacich v Krista.
Dogmatická konštitúcia o Cirkvi hovorí, že vďaka prijatiu sviatosti birmovania sa birmovanec stáva dokonalejším spôsobom členom Cirkvi, v ktorej je prítomný a koná Duch Svätý, prehlbujúc jednotu celého Kristovho Tela. Birmovanie „užšie spája s Cirkvou“. (KC11) Nielen s miestnou Cirkvou, ale vďaka biskupovi spája birmovaného so Všeobecnou Cirkvou. Je prirodzenou vecou, že prijatie kandidáta do tohto spoločenstva sa koná skrze biskupa, ktorý stojí na jeho čele.
V prvých storočiach Cirkev udeľovala túto sviatosť dospelým aj deťom. Keď bola rozšírená sviatosť krstu detí, odporúčalo sa rodičom, aby čo najrýchlejšie prihlásili svoje deti biskupovi, aby im udelil sviatosť birmovania. Pod vplyvom teológov z XIII. storočia, ktorí tvrdili, že táto sviatosť je ako posilnenie v boji so zlom, a keďže deti nie sú ešte schopné zápasiť, bola táto sviatosť odložená na neskôr, t.j. tretí, siedmy a štrnásty rok života. Katechizmus „určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“, ale v nebezpečenstve smrti sa má deťom udeliť birmovanie, aj keď ešte nedosiahli vek usudzovania“. (KKC 1307)
Príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým (…) a k prebudeniu vedomia príslušnosti ku Kristovej Cirkvi, a to tak k všeobecnej Cirkvi, ako aj k farskému spoločenstvu“.(KKC 1309) Birmovanec ma mať svojho svedka. Na začiatku túto úlohu plnili krstní rodičia. V VIII. a IX. storočí vystupuje samostatný svedok. Dnes sa odporúča, aby svedkami boli krstní rodičia, tým sa zdôrazňuje jednota sviatosti uvádzania.(por. KKC 1311)
Na prijatie birmovania je potrebný stav milosti. Birmovanec má pristúpiť k sviatosti pokánia, aby sa očistil vzhľadom na prijatie daru Ducha Svätého“ (KKC 1310), nezabúdajúc na intenzívnu modlitbu.
V latinskom obrade je riadnym vysluhovateľom birmovania biskup. Vo východných Cirkvách je vysluhovateľom birmovania kňaz, ktorý krstí, zvyčajne hneď udeľuje aj birmovanie. Robí to však svätou krizmou, ktorú posvätil biskup. V katechizme čítame, že hoci biskup môže v prípade potreby dať kňazom splnomocnenie vysluhovať birmovanie, má ho udeľovať on sám, aby sa nezabudlo, že práve z tohto dôvodu slávenie birmovania bolo časovo oddelené od krstu“. (KKC 1313)
Zapamätajme si: Sviatosť birmovania sa „môže prijať iba raz“, a môže ju prijať ten „kto už bol pokrstený“.(kom KKC 269) „Prvotným vysluhovateľom sviatosti birmovania je biskup. Tak sa prejavuje spojenie birmovaného s Cirkvou v jej apoštolskom rozmere. Keď túto sviatosť udeľuje kňaz – ako sa to riadne stáva na Východe a v osobitných prípadoch na Západe – spojenie s biskupom a s Cirkvou vyjadruje kňaz, spolupracovník biskupa, a svätá krizma posvätená biskupom“. (kom KKC 270)
Niekto sa môže opýtať: Je naozaj potrebná sviatosť birmovania? Predsa sme pokrstení a sme začlenení do Kristovej Cirkvi. Každý z nás bol na svätej spovedi a na svätom prijímaní, obnovili sme si krstné sľuby. V takom prípade, čo vnáša nové do nášho života birmovanie? Skúsme si odpovedať na túto otázku, čiže spoznať účinky sviatosti birmovania. Bude pre nás ľahšie pochopiť jej nevyhnutnosť.
Hoci sa apoštoli stretávali s Ježišom, pozerali na jeho život, počúvali jeho náuku, dostali moc udeľovať sviatosti a misiu evanjelizovať, predsa potrebovali zvláštne posilnenie. V deň nanebovstúpenia Ježiš apoštolom prisľúbil: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti“. (Lk 24,49) Aj my potrebujeme túto moc, ktorú nám dáva práve sviatosť birmovania.
Katechizmus učí, že „účinok sviatosti birmovania spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi apoštoli dostali v deň Turíc. Birmovanie prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti: prehlbuje naše zakorenenie v Božom synovstve, v ktorom voláme: Abba, Otče; pevnejšie nás zjednocuje s Kristom; zveľaďuje v nás dary Ducha Svätého; zdokonaľuje naše spojenie s Cirkvou; dáva nám osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom a skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno a nikdy sa nehanbili za kríž“. (KKC 1303)
Cirkev si je vedomá toho, čo vnáša do života kresťana sviatosť birmovania. Ako je nevyhnutne potrebná pre mladých ľudí, ktorí sú vystavení rôznym ohrozeniam a ťažkostiam. Človeka, ktorý vstupuje do dospelosti, čakajú nové úlohy a povinnosti, preto potrebuje Božiu pomoc, ktorú dostáva skrze sviatosť birmovania.
Od okamihu svätého krstu patríme Bohu a jeho Cirkvi. Sviatosť birmovania posilňuje ešte viac náš vzťah a dáva moc, aby sme vždy a všade boli vernými svedkami Krista a boli schopní ohlasovať jeho Evanjelium, aby sme odvážne bránili vieru a svoje náboženské presvedčenie, aby náš každodenný život bol oslavou Božieho mena.
V každom človeku a zvlášť v mladom jestvuje túžba po zaangažovaní sa a realizácii v konkrétnom spoločenstve – taktiež v spoločenstve Cirkvi. Duch Svätý nás k tomu uschopňuje vo sviatosti birmovania a dáva nám dary, ktoré voláme charizmy. Sviatosť birmovania je dovŕšením sviatosti krstu. Udeľuje sa len iba raz, lebo tak ako krst „vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom“. (KKC 1304). Pamätajme na to, že žiaden dar od Boha nebude prinášať ovocie, ak z našej strany nebude akceptácia, zaangažovanie a spolupráca s Božou milosťou.
Zapamätajme si: Účinok sviatosti birmovania je osobitné vyliate Ducha Svätého ako kedysi v deň Turíc. Toto vyliate vtláča do duše nezmazateľný charakter a spôsobuje vzrast krstnej milosti, hlbšie zakoreňuje v Božom synovstve; pevnejšie zjednocuje s Kristom a s jeho Cirkvou; posilňuje v duši dary Ducha Svätého; dáva osobitnú silu na vydávanie svedectva o kresťanskej viere. (Kom KKC 268) Birmovanie nás posilňuje na ceste k svätosti a uschopňuje realizovať konkrétne úlohy v spoločenstve Cirkvi a v spoločenskom živote.
Sviatosť birmovania udeľuje biskup. Prijatie tejto sviatosti predchádza dlhšia príprava kandidátov, počas ktorej spoznávajú liturgiu, zmysel a význam konkrétnych obradov.
Katechizmus učí, že dôležitým znakom spojeným s touto sviatosťou je „znak pomazania a to, čo pomazanie znamená a vtláča, t.j. duchovnú pečať“(KKC 1293). V biblickej symbolike má pomazanie bohatý obsah. Sväté písmo viackrát hovorí o oleji, ktorý je znakom hojnosti a radosti, očisťuje, uzdravuje a udeľuje silu.(por. KKC 1293) Všetky významy pomazania olejom sa nachádzajú vo sviatostnom živote. Sviatosť pomazania chorých vyjadruje uzdravenie a potechu; pomazanie olejom Krizmou po krste, počas birmovania a kňazskej vysviacky je znakom konsekrácie. Ako učí katechizmus, „kresťania, čiže tí, čo sú pomazaní birmovaním, dostávajú vo väčšej miere účasť na poslaní Ježiša Krista a na plnosti Ducha Svätého, ktorým je Kristus naplnený, aby celý ich život vydával „Kristovu ľúbeznú vôňu“. (KKC 1294) Skrze pomazanie birmovanec dostáva „znak“ pečať Ducha Svätého. „Táto pečať znamená, že kresťan úplne patrí Kristovi, že je navždy v jeho službe“.(KKC 1296) Katechizmus spomína, že táto pečať je znakom Božej ochrany vo veľkej eschatologickej skúške. (KKC 1296)
Liturgia sviatosti birmovania je v rímskom obrade zreteľným pokračovaním liturgie sviatosti krstu. Začína sa obnovením krstných sľubov a vyznaním viery birmovancov, tak ako sa to deje počas krstnej liturgie. (por. KKC 1298) Ďalším znakom, ktorý sprevádza liturgiu birmovania je apoštolské gesto vystretia rúk nad birmovancami. Koná ho biskup a prítomní kňazi. Ako učí katechizmus, „ tento úkon je už od čias apoštolov znakom daru Ducha“. (KKC 1299)
Po modlitbe za vyliatie Ducha Svätého nasleduje podstatný obrad sviatosti. Biskup pomaže olejom (Krizmou) na čelo birmovanca a povie zároveň zvolené cez neho meno a slová „Prijmi znak Daru Ducha Svätého“. Osoba, ktorá prijíma sviatosť odpovedá „Amen“. Tým dáva súhlas s prijatím sviatosti a uisťuje o svojej pripravenosti spolupracovať s Božou milosťou. (por. KKC 1300) Liturgiu sviatosti končí znak (bozk pokoja), ktorý je prejavom „ekleziálneho spoločenstva s biskupom a so všetkými veriacimi“ (KKC 1301)
Zapamätajme si: Liturgia sviatosti birmovania obsahuje dôležité znaky. Z nich najpodstatnejší je pomazanie olejom (Krizmou), ktorý je vonkajším vyjadrením duchovnej konsekrácie. Tento znak sprevádzajú obrady, ktoré vysvetľujú podstatu sviatosti. Patria k nim: apoštolské gesto vystretia rúk, ktorý znamená udelenie daru Ducha Svätého a bozk pokoja, ktorý vyjadruje jednotu v Cirkvi.
Veľa sa hovorí o postojoch mladých ľudí, o ich správaní. Niekedy samotná mládež seba pokladá za dospelých a zrelých ľudí a chce, aby iní ich takto prijímali. Skutočnosť je trochu iná. Fyzická zrelosť nepredpokladá emocionálnu ani duchovnú zrelosť. Po sviatosti krstu, keď sa stávame kresťanmi, potrebujeme stály duchovný rast, stále potvrdzovať, že kráčame za Kristom a že sme prijali evanjelium.
Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatosti uvádzania do kresťanského života. Sviatosť birmovania je ďalšou etapou na ceste vstúpiť naplno do tajomstva Krista a Cirkvi. Sviatosť krstu nás rodí do nového života. Birmovanie (v latinčine confirmatio) naznačuje, že táto sviatosť potvrdzuje krst a zároveň posilňuje krstnú milosť. Eucharistia spája celý proces uvádzania. Prijatie tejto sviatosti je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti.
Sviatosť birmovania prináša každému milosť Ducha Svätého. Od stvorenia sveta „keď duch sa unášal nad vodami“ (Gen 1), bol prítomný v dejinách spásy. V starom Zákone proroci predpovedali, že Duch Svätý spočinie na očakávanom Mesiášovi. (KKC 1286) Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý sa počal z Ducha Svätého splnil svoje pozemské poslanie v jednote s Otcom a Duchom. Tak to bolo, keď Duch Svätý ho vyviedol na púšť (MT 4,1), počas krstu v Jordáne, keď Duch Svätý sa ukázal v podobe holubice (LK 3,22) alebo v synagóge v Nazarete, keď Ježiš čítal stať knihy od proroka Izaiáša: „Duch Pánov je nado mnou“ (Lk 4,16-18)
Táto plnosť – ako učí katechizmus sa nemala obmedziť iba na Mesiáša, ale ju mal dostať celý mesiášsky ľud.(KKC 1287) Kristus hovoriac svojim učeníkom, veľakrát predpovedal vyliatie Ducha Svätého. Hovoril: „ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky“ (Jn 14,15-16) Kristus toto prisľúbenie splnil najprv v deň svojho zmŕtvychvstania a potom oveľa zjavnejšie v deň Turíc, v deň Zoslania Ducha Svätého. Po tejto udalosti učeníci naplnení Duchom Svätým začali ohlasovať o„veľkých Božích skutkoch“ (Sk 2,11) a kráčali s evanjelizačnou misiou do celého sveta. Od tej chvíle skrze vonkajší znak vkladania rúk a modlitbu udeľovali veriacim tento dar, ktorý dovršuje milosť krstu. (por Sk 8,15-17) V kresťanskej tradícii vkladanie rúk sa považuje za začiatok sviatosti birmovania. (por KKC1288) Neskôr bolo pridané pomazanie voňavou olivou, ktoré vysvetľuje meno „kresťan“, ktoré znamená„pomazaný“ podľa Kristovho príkladu, „ktorého Boh pomazal Duchom Svätým“.(Sk 10,38) Tento obrad pomazania existuje v tradícii Cirkvi do dnes. Vo východnej Cirkvi táto sviatosť sa volá krizmácia z dôvodu jej podstatného obradu, ktorým je pomazanie svätým myronom (krizmou). V západnej Cirkvi birmovanie sa volá firmare, čo značí „potvrdzovať, upevňovať“, lebo potvrdzuje a upevňuje krstnú milosť. (por. Kom KKC 266)
Zapamätajme si: Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života. Je vyliatím na veriaceho darov Ducha Svätého, ktorého už v Starom zákone predpovedali proroci, ktorého Kristus prisľúbil svojim učeníkom. Tento prísľub sa splnil v deň Turíc. Apoštoli skrze modlitbu a vkladanie rúk udeľovali dary Ducha Svätého a neskôr k tomu obradu pridali pomazanie svätým olejom, ktorý sa volá krizma.