Sviatosť krstu
Základné informácie
- Nakoľko je prvou sviatosťou, ktorá uvádza do kresťanského spoločenstva i do duchovného života, má byť vysluhovaný slávnostne pred celým zhromaždením cirkevnej obce, pri nedeľnej bohoslužbe. Tak hovoria závery II. vatikánskeho koncilu.
- V našom farskom kostole preto krstime takto:
- v sobotu počas večernej svätej omše o 18:15 hod., (s nedeľnou platnosťou) alebo
- v nedeľu počas svätej omše o 09:30 hod.
- Pred krstom odporúčame rodičom aj krstným rodičom prijať sviatosť zmierenia (svätá spoveď), ktorú prijmú pred alebo počas ranných a večerných svätých omší počas týždňa pred vysluhovaním sviatosti krstu.
- Ak rodičia dieťaťa nie sú sviatostne zosobášení – veľmi ochotne im vyjdeme v ústrety pri náprave manželstva.
Zápis ku krstu
- Na zápis ku krstu treba prísť na farský úrad, ktorý sídli na adrese Rozkvet 4897, Považská Bystrica.
- Je potrebné, aby prišiel požiadať o krst aspoň jeden z rodičov.
- Poučenie pred krstom si dohodnú osobne.
Krstná náuka
- Krstná náuka sa obvykle koná na fare alebo kňaz prichádza do rodiny. Je vhodné, aby sa krstná náuka uskutočnila ešte pred narodením dieťaťa.
- Na náuke sa majú zúčastniť rodičia a krstní rodičia.
- Krstní rodičia majú byť dospelí kresťania, ktorí sú pobirmovaní. V prípade, že sú manželia, majú byť cirkevne zosobášení. Ak sú nejasnosti ohľadom krstných rodičov, treba o tom vopred hovoriť s kňazom.
Nahlasovanie krstu
Prosíme, aby ste oznámili, že chcete krstiť dostatočne vopred, a to buď:
- telefonicky na telefonickom čísle 042/432 68 71 resp.
- osobne priamo v sakristii kostola.
Požehnanie matky v požehnanom stave
Odporúčame manželom, aby počas tehotenstva prichádzali do kostola a prijali požehnanie matky pred pôrodom, ktoré sa koná vždy po sv. omši pre rodiny v utorok.
Krst staršieho dieťaťa
Ak je vaše dieťa v 3. ročniku základnej školy, ešte nie je pokrstené a chodí na náboženstvo, krst mu môže byť vyslúžený pred slávnosťou prvého svätého prijímania. Podrobnosti Vám budú vysvetlené na farskom úrade.
Potrebné je priniesť:
- rodný list dieťaťa,
- informácie o krstných rodičoch (krstný rodič má byť praktizujúci kresťan, ktorý prijal všetky iniciačné sviatosti (krst, sväté prijímanie, birmovanie), nerozvedený. V prípade slobodných ľudí, aby nežili spolu ako manželia bez sviatosti manželstva,
- ak rodičia žiadajú o krst mimo miesta bydliska, treba povolenie z farnosti, v ktorej majú kanonické bydlisko (aspoň 3 mesiace).
Krst dospelého
Ak máte záujem o krst, prihláste sa na farskom úrade, kde Vám budú ochotne poskytnuté všetky informácie.
Prípravné stretnutia začínajú vždy v septembri. Počas prípravy Vám budú vysvetlené pravdy viery a konanie kresťana.
Zároveň s krstom Vám bude vyslúžená aj sviatosť birmovania a sviatosť Eucharistie.
Doplňujúce informácie o sviatosti krstu na základe KKC
Prečo krstíme deti? Nebolo by lepšie počkať, keď budú zrelými ľuďmi a každý sa sám rozhodne? Sv. Augustín vo svojej knihe „Vyznania“ spomína so smútkom, že nebol pokrstený v detstve: „Prečo aj dnes počúvame, ako ľudia hovoria: Nechaj ho, nech si robí, čo chce, ešte nie je pokrstený. Ale keď sa jedná o zdravie tela, nikto nehovorí: Nechaj ho, nech si ublíži, ešte nie je uzdravený! Bolo by lepšie, keby bol uzdravený ihneď. Bolo by lepšie, keby starosť mojich blízkych a moja spôsobili, že spása, ktorú by obdŕžala moja duša, bola zverená Tvojej opatere, keď Tvojím darom je spása“.
Katechizmus hovorí: „Krst je schopný prijať každý človek a iba ešte nepokrstený človek“ (KKC 1246), taktiež aj dieťa. „Prax krstiť deti je od nepamäti tradíciou Cirkvi. Od druhého storočia sú o nej výslovné svedectva. Je však celkom možné, že už od začiatku kazateľskej činnosti apoštolov, keď prijali krst celé „domy“, boli pokrstené aj malé deti.“ (KKC 1252) Katechizmus učí, že „deti sa rodia s padlou a dedičným hriechom poškvrnenou ľudskou prirodzenosťou, aj ony potrebujú znovuzrodenie v krste. Cirkev a rodičia by teda pripravili dieťa o neoceniteľnú milosť stať sa Božím dieťaťom, keby mu krátko po narodení neudelili krst“ (KKC 1250). Preto „kresťanskí rodičia majú uznať, že táto prax zodpovedá aj ich úlohe starať sa o život, ktorý im zveril Boh.“ (KKC 1251)
K prijatiu krstu je nevyhnutne potrebná viera. Preto „od každého krstenca sa vyžaduje vyznanie viery, vyjadrené osobne pri krste dospelého alebo rodičmi a Cirkvou pri krste dieťaťa.“ (Kom KKC 259) Keď je krstenec dospelý, má povinnosť pripraviť sa na prijatie Božieho daru v krste, ktoré sa volá katechumenát. O takej istej príprave sa nedá hovoriť v prípade dieťaťa. Katechizmus učí, „aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. To je aj úloha krstných rodičov, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života.“ (KKC 1255) Keď sa dívame na úlohu krstných rodičov v tejto perspektíve, nebudeme sa čudovať, že sa kňaz pýta, či sú veriacimi a praktizujúcimi katolíkmi. Prirodzenou požiadavkou je aj to, že rodičia a krstní rodičia pristupujú k sviatosti zmierenia a Eucharistii. Oni majú úlohu voviesť dieťa do sveta viery.
Odpovedajúc na otázku: Kto môže krstiť? Môžeme povedať, že „riadnymi vysluhovateľmi krstu sú biskup a kňaz; v latinskej Cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý človek, ak má úmysel robiť to, čo robí Cirkev, leje vodu na hlavu kandidáta a vyslovuje trojičnú krstnú formulu: „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“(Kom KKC 260)
Zapamätajme si: „Krst je schopný prijať každý ešte nepokrstený človek.“(Kom KKC 257) „Cirkev krstí deti preto, že sa narodili s dedičným hriechom, a teda potrebujú, aby boli vyslobodené z moci zlého a prenesené do kráľovstva slobody Božích deti.“(Kom.KKC 258) Dôležitá je úloha rodičov a krstných rodičov, ktorí majú zodpovednosť za rozvinutie viery a krstnej milosti. (por. Kom. KKC 259) Vysluhovateľmi krstu sú biskup, kňaz a diakon. V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý človek, ak má úmysel robiť to, čo robí Cirkev, keď krstí.
Krstné obrady obsahujú bohatú symboliku, napríklad krstní rodičia pripravujú pre dieťa sviecu a bielu košieľku. Čo skrývajú tieto symboly? Aké milosti prinášajú pri prvom sviatostnom stretnutí človeka s Ježišom?
V katechizme čítame: „rozličné účinky krstu sú naznačené viditeľnými prvkami sviatostného obradu. Ponorenie do vody pripomína symboliku smrti a očistenia, ale aj znovuzrodenia a obnovy. Dva hlavné účinky krstu sú teda očistenie od hriechov a znovuzrodenie v Duchu Svätom.“ (KKC 1262) Milosť viery a stav slobody od hriechu symbolizujú práve: krstná svieca a biela košieľka.
Prvá milosť spojená s krstom je odpustenie hriechov. Katechizmus učí, že „krstom sa odpúšťajú všetky hriechy: dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy. A naozaj, v tých, ktorí boli znovuzrodení, nezostáva nič, čo by im bránilo vojsť do Božieho kráľovstva: ani Adamov hriech, ani osobný hriech, ani následky hriechu, z ktorých najťažším je odlúčenie od Boha.“(KKC 1263) Hoci krst odpúšťa všetky hriechy „v pokrstenom však zostávajú časné následky hriechu, ako utrpenie, choroba, smrť alebo krehkosti spojené so životom, ako sú charakterové slabosti a takisto náklonnosť na hriech.“ (KKC 1264) Boh, namiesto hriechov, ktoré odstraňuje krst, vlieva do srdca človeka milosť posväcujúcu. Tento dar spôsobuje, že sme adoptívne Božie deti a Ježišovými bratmi a chrámom Ducha Svätého. (por. 1Kor 6,19)
Boh včleňuje novopokrsteného do rodiny Božích detí. (por. KKC 1267) Pokrstení tvoria Cirkev – Mystické telo Krista a majú účasť na Kristovom kňazstve, na jeho prorockom a kráľovskom poslaní. (por. KKC 1268) Pokrstení sú povinní vyznávať pred ľuďmi vieru a zúčastňovať sa na apoštolskej a misijnej činnosti Cirkvi. Môžu to prejaviť skrze modlitbu, obetu, slovo, príklad vlastného života, ktorý je naplnený láskou. Ich aktívna láska sa vyjadruje službou pre dobro spoločenstva a v poslušnosti predstaveným Cirkvi. Z krstu vyplývajú nielen zodpovednosti a povinnosti. Katechizmus učí, že „pokrstený má v Cirkvi aj práva: prijímať sviatosti, živiť sa Božím slovom a dostávať aj iné druhy duchovnej pomoci Cirkvi.“(KKC 1269) Je potrebné zdôrazniť, že tí, čo veria v Krista a riadne prijali krst, sú v istom, hoci nedokonalom, spoločenstve s Katolíckou Cirkvou poctení menom kresťan a sú pokladaní za bratov v Pánovi.(por. KKC 1271)
Veriaci včlenení krstom do Cirkvi prijali sviatostný znak – krstnú pečať. Táto Pánova pečať nemôže byť zničená ani skrze ťažký hriech, preto sviatosť krstu nemôže byť zopakovaná a prijíma sa len jedenkrát v živote. (por. KKC 1273)
Skrze sviatosť krstu nám dal Boh všetko, čo je nevyhnutné, aby sme vošli do neba.
Zapamätajme si: „Krst odpúšťa dedičný hriech, všetky osobné hriechy i tresty za hriechy; dáva účasť na trojičnom Božom živote prostredníctvom posväcujúcej milosti, ktorá včleňuje do Krista a do jeho Cirkvi; dáva účasť na Kristovom kňazstve a je základom spoločenstva so všetkými kresťanmi; udeľuje čnosti a dary Ducha Svätého. Pokrstený patrí navždy Kristovi; je totiž označený nezmazateľnou Kristovou pečaťou“. (Kom KKC 263)
Keď v katolíckej rodine sa narodí dieťa, rodičia chcú, aby hneď bolo pokrstené. V iných náboženstvách táto sviatosť sa prijíma až v dospelosti. Katolícki rodičia, keď sa rozhodnú pre krst svojho dieťaťa, chcú sa postarať o to, aby dieťa od počiatku života dostalo najkrajší dar – milosť viery, ktorá vedie k spáse.
Katechizmus učí, že Boh zviazal spásu so sviatosťou krstu. (por. KKC 1257) Táto sviatosť vštepuje do spoločenstva Cirkvi, ktorá od počiatku je verná misijnému príkazu. V súlade s ním Spasiteľ prikázal krstiť všetky národy „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19) V evanjeliu Ježiš zaručil, že „kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16,16). Tieto slová sú potvrdením, že kresťanská viera a krst sú nevyhnutné pre spásu.
Stáva sa, že napriek dobrej vôle kandidátov, ktorí chcú prijať krst, nemôžu z objektívnych dôvodov prijať túto sviatosť. Cirkev učí o určitých náhradných formách, ktoré nie sú síce sviatosťami, ale prinášajú to isté ovocie, ktoré dáva krst. (por. KKC 1258) Je to krst krvi a túžba po krste. Krst krvi podstupujú mučeníci, ktorí položili život za vieru skôr ako prijali sviatosť krstu. Krst túžby sa týka ľudí, ktorí sa pripravovali prijať sviatosť krstu, túžili ju prijať, ale zomreli počas tejto prípravy. Cirkev verí, že mučeníci a tí, ktorí túžili po krste dostali ovocie krstu nevyhnutné pre spásu. V katechizme čítame, že Boh hoci zviazal spásu so sviatosťou krstu a pritom „on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami“. (KKC 1257)
Veriacich často trápi otázka: „Budú spasené deti, ktoré zomreli bez krstu?“ Cirkev nerieši definitívne túto otázku. Zveruje také deti Božiemu milosrdenstvu ako to robí v pohrebnom obrade za ne. (por. KKC 1261) A vskutku, veľké milosrdenstvo Boha, ktorý „chce, aby boli všetci ľudia spasení“ (1 Tim 2,4) a Ježišova láska k deťom dovoľuje nám dúfať, že jestvuje cesta spásy pre deti, ktoré zomreli bez krstu. (por. KKC 1261)
Dôležitým problémom je spása tých, ktorí nepoznali Krista a Cirkev. V súlade s náukou Koncilu, katechizmus vysvetľuje, že „Kristus zomrel za všetkých a (…) máme veriť, že Duch Svätý dáva všetkým možnosť, aby spôsobom známym Bohu mali účasť na tomto veľkonočnom tajomstve“. (KKC 1260) Boh ponúka spásu tým všetkým, ktorí hľadajú pravdu a plnia Božiu vôľu. „Možno predpokladať, že takí ľudia by boli výslovne túžili po krste, keby boli vedeli, že je nevyhnutne potrebný“. (KKC 1260)
Zapamätajme si: „Krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť“. (KKC 1257). „Keďže Kristus zomrel, aby spasil všetkých, môžu sa spasiť aj bez krstu tí, ktorí umierajú za vieru (krst krvi), katechumeni, ako aj všetci tí, ktorí pod vplyvom milosti, hoci nepoznajú Krista a Cirkev, úprimne hľadajú Boha a usilujú sa plniť jeho vôľu (krst túžby)“. (Kom. KKC 262)
Stať sa kresťanom sa už od čias apoštolov uskutočňuje postupným napredovaním a uvádzaním do kresťanského života, ktoré pozostávajú z viacerých etáp: ohlasovanie slova, prijatie evanjelia a obrátenie, vyznanie viery, krst, vyliatie Ducha Svätého a pristúpenie k eucharistickému prijímaniu. Význam a milosť sviatosti krstu jasne vysvitajú z obradov jeho slávenia. Keď veriaci s pozornou účasťou sledujú úkony a slová tohto slávenia, sú zasväcovaní do bohatstva, ktoré táto sviatosť naznačuje a spôsobuje v každom novopokrstenom. (por. KKC 1229-1234)
Obnovený obrad krstu detí má tri časti: obrad prijatia dieťaťa, liturgia Slova a liturgia sviatosti.
Obrad prijatia dieťaťa sa začína od otázky, ktorú kňaz položí rodičom ohľadom mena dieťaťa. Počas krstu kresťan dostáva svoje meno v Cirkvi. Má to byť meno svätca, ktorý bol verný Bohu. Rodičia, krstní rodičia a farár sa musia starať, aby sa nedávalo dieťaťu meno, ktoré je cudzie duchu kresťanstva. Následne predseda liturgie sa pýta na snahu pokrstiť dieťa a prijatie záväzkov vychovávať dieťa vo viere. Krstní rodičia vyjadrujú vôľu pomáhať rodičom vo výchove. Celebrant hovorí slová prijatia dieťaťa do kresťanského spoločenstva a v mene tohto spoločenstva robí znak kríža. Znak kríža na začiatku slávenia označuje Kristovým znakom toho, ktorý mu bude čoskoro patriť, a znamená milosť vykúpenia . (por. KKC 1235)
Liturgia slova má za cieľ prehĺbiť vieru spoločenstva, ktoré prijíma nového člena. Rodičia a krstní rodičia majú si uvedomiť, že krst, o ktorý žiadajú pre svoje dieťa, nie je obyčajným gestom, ale je včlenením do tajomstva Krista a Cirkvi. Po vypočutí Božieho slova nasledujú prosby, ktoré sa končia litániou. Cirkev prosí o orodovníctvo svätých a pritom vyznáva svoju jednotu s tými, ktorí skrze spoluprácu z Božou milosťou naplno uskutočnili kresťanské povolanie. Po ukončení prosieb nasleduje modlitba s exorcizmom, ktorá je pokornou prosbou Boha, aby oslobodil deti od dedičného hriechu a dal im podiel na víťazstve Krista nad zlým. Po tejto modlitbe celebrant vloží na neho ruku. Toto gesto znamená moc Spasiteľa, ktorá bude chrániť a posilňovať pokrsteného.
Po liturgii slova nasleduje obrad krstu. Krstná voda bola požehnaná počas krstu alebo na Bielu sobotu. Cirkev prosí Boha, aby skrze svojho Syna a mocou Ducha Svätého zostúpil na túto vodu, aby tí, ktorí budú pokrstení, „narodili sa z vody a z Ducha Svätého“ (J 3.5) Po požehnaní vody, celebrant obráti sa na rodičov a krstných rodičov a pripomína im záväzok vychovávať deti vo viere Cirkvi. Preto je dôležitý život viery rodičov a krstných rodičov. Krst v Cirkvi sa koná trojitým ponorením do krstnej vody alebo trikrát sa leje voda na hlavu kandidáta. Toto liatie vody sprevádzajú slová celebranta: ,,Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého“.
Pomazanie svätou krizmou, voňavým olejom, ktorý posvätil biskup, znamená dar Ducha svätého daný novopokrstenému. Stal sa kresťanom, to znamená pomazaným Duchom svätým, včleneným do Krista, ktorý je pomazaný za Kňaza, Proroka a Kráľa. (por. KKC 1241). Biele rúcho poukazuje na to, že pokrstený si „obliekol Krista“ a vstal z mŕtvych s Kristom. Svieca zapálená od veľkonočnej sviece (paškálu) znamená, že Kristus novo pokrsteného osvietil. Pokrstení sú v Kristovi „svetlo sveta“.
Zapamätajme si: Boh vo sviatosti krstu oslobodzuje človeka z moci zlého a uvádza do Cirkvi a človek sa stáva jeho dieťaťom. Obrad tejto sviatosti „spočíva v ponorení kandidáta do vody alebo v liatí vody na jeho hlavu, pričom sa vzýva meno Otca i Syna i Ducha Svätého“(kom KKC 256) Rodičia a krstní rodičia majú po kresťansky vychovávať dieťa, preto je dôležité, aby samy boli veriacimi a praktizujúcimi.
Určite sme boli svedkami alebo účastníkmi uskutočnenia sviatosti krstu. Keď kňaz polieva vodou hlavičku dieťaťa, hovorí slová: Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Krst je z Kristovej vôle kľúčovou udalosťou pre existenciu človeka. Táto sviatosť prinavracia plnú pravdu o človečenstve, ktoré prevyšuje oblasť biologického života. Ján Pavol II. počas svojej cesty do rodného mesta Wadowice, pri krstiteľnici povedal: „Z veľkým dojatím prichádzam sem do tohto mesta, v ktorom som sa narodil, prichádzam do farnosti, v ktorej som bol pokrstený a prijatý do spoločenstva Kristovej Cirkvi. Pri tejto krstiteľnici som bol prijatý do milosti Božieho synovstva a viery môjho Spasiteľa, do spoločenstva Jeho Cirkvi“.Slovo „krstiť“ znamená „ponoriť“, “pohrúžiť“. „Ponorenie“ do vody symbolicky vyjadruje pochovanie katechumena v Kristovu smrť, odkiaľ vychádza skrze vzkriesenie s Kristom ako „nové stvorenie“ (KKC 1214). Katechizmus volá krst „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, lebo naznačuje a spôsobuje ono narodenie z vody a z Ducha „ (KKC 1215) O tom novom narodení hovorí Ježiš počas nočného rozhovoru s Nikodémom (por. Jn 3,5)Iný názov krstu je „ osvietenie“, lebo pokrstený prijíma Slovo „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého“ (Jn 1,19). Krst voláme tiež darom, milosťou, pomazaním, osvietením, kúpeľom, pečaťou.
Túto základnú udalosť v živote človeka veriaceho predpovedá na mnohých miestach Stará zmluva (por. KKC 1217-1222) Tieto predpovede veriacim pripomína každý rok liturgia Veľkonočnej vigílie. Voda bola vždy pokladaná ako prameň života a plodnosti. Vznášajúci Duch nad ňou obdaril ju schopnosťou posväcovať. Noemov koráb, ktorý zachraňuje ľudí pred záhubou vo vodách potopy, vidí Cirkev ako predobraz spásy skrze krst. Zvlášť zreteľným znakom záchrany skrze krst bol prechod cez Červené more, ktoré prinieslo Židom oslobodenie z egyptského otroctva. Preto kňaz počas požehnávania krstnej vody počas Veľkonočnej vigílie spieva: „Abrahámovým potomkom si dal suchou nohou prejsť cez Červené more, aby ľud vyslobodený z faraónovho otroctva bol predobrazom pokrsteného ľudu“. Predobrazom krstu je prechod Izraelitov cez rieku Jordán a vstúp do prisľúbenej zeme, ktorá je obrazom večného života. Všetky predpovede Starej zmluvy sa spĺňajú v Ježišovi Kristovi. Ježiš začína svoj verejný život po tom, ako sa dal pokrstiť svätému Jánovi Krstiteľovi v Jordáne, aby ukázal svoju solidaritu s hriešnikmi (tento krst bol ako krst pokánia. Bol podstatne odlišný od sviatosti, ktorú ustanovil Kristus). Prameň krstu otvoril Ježiš veriacim skrze svoju Paschu: umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Svoju misiu Kristus odovzdáva apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ ( Mt 28,19) Cirkev slávila a vysluhovala svätý krst odo dňa Zoslania Ducha Svätého. Pokrstení si „obliekli Krista/ (Ga 3,27) Prijať krst znamená prijať Krista, jeho štýl života, hodnotenie a konanie. Pokrstený človek má žiť tak, aby iní mohli vidieť v jeho živote Krista. Opýtajme sa: viem kedy a kde som bol pokrstený?. Vážim si dôstojnosť pokrsteného a veriaceho človeka?
Zapamätajme si: Krst je prvou sviatosťou uvádzania do kresťanského života a je základom celého kresťanského života. Je bránou života v Duchu svätom a dverami, ktoré otvárajú prístup k iným sviatostiam. Predpovedaný bol v Starej zmluve a splnenie nachádza v Krste Ježiša Krista a jeho evanjelizačnom príkaze.